The Tennis Match That Took Three Days

At Wimbledon in 2010, two players walked onto Court 18 for a first-round match. Nobody expected anything special. John Isner was an American, tall, with a powerful serve. Nicolas Mahut was French, lower-ranked, and not famous outside of tennis. Their match was scheduled for one afternoon.

Vo Wimbledone v roku dvetisícdesať nastúpili dvaja hráči na kurt osemnásť na zápas prvého kola. Nikto nečakal nič výnimočné. John Isner bol Američan, vysoký, so silným podaním. Nicolas Mahut bol Francúz, nižšie postavený v rebríčku a mimo tenisu takmer neznámy. Ich zápas bol naplánovaný na jedno popoludnie.

It did not end that afternoon. It did not end the next day either.

Neskončil sa to popoludnie. Neskončil sa ani nasledujúci deň.

The two players began their match on Tuesday, June 22. Neither of them could break the other one's serve. They played through three sets, then four. By evening, with the score at two sets all, the umpire stopped the match because of fading light. They would have to finish tomorrow.

Dvaja hráči začali svoj zápas v utorok dvadsiateho druhého júna. Ani jeden z nich nedokázal prelomiť podanie toho druhého. Odohrali tri sety, potom štyri. Večer, pri stave dva sety každý, rozhodca zápas prerušil pre slabnúce svetlo. Museli dohrať na druhý deň.

On Wednesday, they came back. They played the fifth set, which has no tiebreak at Wimbledon. They would have to win it by two games. The score climbed: 10-10, 20-20, 30-30. Mahut held his serve. Isner held his. Eventually it reached 59-59. The crowd watched, silent, almost embarrassed. The match had to be stopped again. Light, once more.

V stredu sa vrátili. Odohrali piaty set, ktorý sa vo Wimbledone hrá bez tajbrejku. Museli ho vyhrať o dva gemy. Skóre stúpalo: desať desať, dvadsať dvadsať, tridsať tridsať. Mahut udržal svoje podanie. Isner udržal svoje. Napokon sa skóre dostalo na päťdesiatdeväť päťdesiatdeväť. Diváci sledovali v tichosti, takmer v rozpakoch. Zápas museli znova prerušiť. Opäť pre svetlo.

On Thursday, after over ten hours on the court, John Isner finally broke the serve of his exhausted opponent. The final score in the fifth set was 70-68. The entire match lasted 11 hours and 5 minutes. Mahut hit 103 aces and still lost.

Vo štvrtok, po viac ako desiatich hodinách na kurte, John Isner napokon prelomil podanie svojho vyčerpaného súpera. Konečné skóre v piatom sete bolo sedemdesiat šesťdesiatosem. Celý zápas trval jedenásť hodín a päť minút. Mahut zahral stotri es a aj tak prehral.

When it was over, neither player could speak well to the cameras. Both were given small medals to mark what had happened. The court itself got a small plaque added to it. Years later, it is still the longest tennis match ever played, and most people in tennis believe it will never be beaten.

Keď bolo po všetkom, ani jeden z hráčov nedokázal poriadne hovoriť pred kamerami. Obaja dostali malé medaily na pamiatku toho, čo sa stalo. Na samotný kurt pripevnili malú tabuľku. Aj po rokoch je to stále najdlhší tenisový zápas, aký sa kedy odohral, a väčšina ľudí v tenise verí, že tento rekord už nikdy nikto neprekoná.